Dennicek

V roku 2009 som prišla na čaro online nakupovania. Nemám rada nakupovanie v obchodoch, keď sa človek musí prehrabovat v kvantách oblečenia, ktoré inak vyzerá na vešiaku a inak na človeku. Keďže mám celkom fajn konfekčnú veľkosť, tak som sa rozhodla, že si budem odteraz oblečenie kupovať online. Čo môže byť jednoduchšie, ako si „vyklikať“ do košíka oblecenie, ktoré je veľakrát lacnejšie a kvalitnejšie a dať si to poslať domov? Stačí kreditka a do pár týždňov máte oblečenie doma. Pri tom vsetkom si pozrem zapas mojich bc prievidza a mam nakupene.

Problém nastane, ak si vás niekto zodpovedný za doručenie balíka vyhliadne a začne vám vaše balíky na ceste k vám kradnúť. Jednému takémuto „škriatkovi“ som sa trafila do vkusu a konfekčnej veľkosti a moje balíky sa začali magicky strácať. Od roku 2009 som stratila odhadom asi každý 3. balík (dokopy asi 15 balíkov), hodnotu radšej ani nevyčísľujem, a tak si pobehuje po svete človek, ktorému som kúpila prsteň, podprsenku, tričká, letne saty, svadobný podväzok s iniciálami mojej dobrej kamarátky a jej manžela, damske plavky a dokonca aj moje promočné oznamká. Čo dodať? Asi len, že nech mu to slúži, že karma si ho nájde.

Balíky boli najmä zo zahraničných etablovaných obchodov,  ktorým dôverujem a ich postoj bol plne profesionálny a peniaze za stratený tovar mi zatial vždy vrátili, prípadne mi poslali náhradný tovar. Keďže moje balíky sa strácajú, začala som si niektoré svoje veci dávať doručovať kamarátke na inú bratislavskú adresu a hádajte čo? Zatiaľ sa mi nestratil ani jeden balik.  Tie iste obchody, ktorých balíky sa mi strácajú, sa ako zázrakom v pohode doručujú na adresu mojej kamarátky. Nemôžem ju ale zaťažovať stále, a preto som si môj posledný balík dala doručiť domov, bohužiaľ neúspešne.

Poviete si, prečo píšem tento blog až teraz? Až minulý týždeň mi totiž mama povedala, že pani poštárky na našej pošte Bratislava 51 sa jej sťažovali, že sa neviem chovať, keď som sa tam minulý pondelok došla so sestrou sťažovať, že sa mi stratil ďalší balík. Tety poštárky ma už poznajú po mene, keďže tam chodím kvôli strateným balíkom ako na klavír. V balíku, čo sa mi stratil tento mesiac, boli veci, ktoré si chcela moja sestra vziať na dovolenku minulý piatok a v plavkach by  vyzerala ako emily ratajkowski, bohužiaľ, zostali jej len oči pre plač.

Každopádne na našej pošte mi oznámili, že mi nevedia pomôcť, lebo moje balíky prídu z centrálnej pošty na Tomášikovej na poštu Bratislava 5, kde si ich prevezme poštárka a má mi ho doručiť. Mám sa podľa nich ísť sťažovať na Tomášikovu, alebo na poštu Bratislava 5. Keďže pracujem na Tomášikovej, tak som sa tam skočila v stredu porozprávať s pani poštárkami. Týmto by som sa chcela poďakovať hlavne pani poštárke na pošte Tomášikova, ktorá pracuje na medzinárodných reklamáciách. V kľude sa so mnou porozprávala, veľmi si cením jej ľudský prístup a to, že mi chcela pomôcť, aj keď nebola za okienkom. Poradila mi napísať sťažnosť cez stránku Slovenskej pošty. Viem, že sa tým asi veľa nezmení, ale skúsim to.

Ak sa k tomu dostanem, tak vám nabudúce napíšem moju skúsenosť s Poštovým kuriérom Slovenskej pošty, ako vraví môj kolega – „srandy kopec“.